Štefan Anián Jedlík
Patril medzi najväčších priekopníkov v oblasti elektrotechniky v devätnástom storočí v Európe. Po stredoškolskom štúdiu v Trnave a Bratislave vstúpil do rehole v Pannonhalme. Zaoberal sa optikou, experimentálnou fyzikou, najmä elektrofyzikou a elektromagnetizmom. Bol vynikajúcim, vedecky aktívnym experimentálnym fyzikom a konštruktérom prístrojov, významným priekopníkom v elektrotechnike. Svojimi výsledkami najmä v oblasti skúmania elektromagnetických javov sa zaradil medzi najvýznamnejších vedcov 19. storočia. Obohatil vedu a techniku desiatkami vynálezov a zlepšení, nový typ kondenzátora, zaoberal sa tiež zdokonalením galvanických článkov.
Zmysel a cieľ fyziky videl vo výskume síl a takých zákonov prírody, ,,ktoré zapríčiňujú vznik spomenutých javov". Bol presvedčený o možnosti štiepenia atómov, aj keď vtedajšie oficiálne stanovisko hovorilo o nedeliteľnosti atómu.
Dokázateľne bol prvým konštruktérom elektromotora, v ktorom pevnú aj otáčajúcu časť vytvárali elektromagnety, pričom priekopnícky bol aj použitím ortuťového komutátora. V roku 1842 ho použil na pohon vozíka, pohybujúceho sa po koľajniciach.
Najväčšie zásluhy si získal v období po roku 1850, kedy sa zaoberal hľadaním najdokonalejšieho zdroja prúdu, prípadne napätia. Z tohto obdobia pochádza jeho najvýznamnejší vynález - prototyp unipolárneho dynama, ktorý však nepublikoval. Skonštruoval ho najmenej štyri roky pred Wernerom Siemensom. Svoj objav si nedal patentovať, a tak v učebniciach fyziky a v encyklopédiách pri tomto vynáleze nie je uvedené jeho meno. Vo všeobecnosti o svojich experimentoch len pramálo publikoval a väčšinu svojich prístrojov skonštruoval len ako demonštračné pomôcky, čím jeho objavy zostali väčšinou nepovšimnuté.
Úspešne sa zaoberal aj konštruovaním galvanických článkov a akumulátorov, pri ktorých aplikoval niekoľko pôvodných konštrukčných prvkov, napr. sieťovú elektródu. Jeho batérie leydenských fliaš boli prístrojmi na výrobu elektrických iskier extrémne veľkých dĺžok. Použil v nich zapojenie, ktorého princíp multiplikácie sa dodnes využíva v technike vysokých napätí. Unikátne parametre mali aj jeho prístroje na rezanie optických mriežok. Skonštruoval ešte celý rad elektrotechnických a iných fyzikálnych prístrojov a demonštračných pomôcok. Medzi jeho skoré vynálezy patrilo aj zariadenie na výrobu sódovej vody, ktoré sa stalo v roku 1841 základom prvej sódovkárne v Uhorsku, a bolo tak jediným Jedlíkovým vynálezom, ktorý ešte počas jeho života našlo priemyselné uplatnenie. Život Jedlíka predstavuje 50 rokov pedagogickej činnosti a 70 rokov tvorivej vedeckej práce. Nikdy neprestával obdivovať veľkolepú, nádhernú, všemocnú prírodu. Zomrel ticho a nebadane vo vysokom veku. Pri všetkých ťažkostiach a trápeniach prežil život bohatý, plný a krásny. Nikdy necítil samotu ani opustenosť, nikdy nereptal proti nespravodlivému osudu. Nedožil sa zaslúženej odmeny, ani uznania za veľké dary, ktoré poskytol ľudstvu.
Vynálezy, patenty, zlepšovacie návrhy
· 1828 – 1829 – zostrojil pohyblivý magnet (elektromotor),
· 1830 – patent zariadenia na výrobu sódovej vody,
· 1840 – zostrojil prototyp magnetického čapu,
· 1859 – 1861 – zostrojil typ unipolárneho dynama – najvýznamnejší vynález,
· 1866 - skonštruoval unikátny prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok, z viacerých leydenských fliaš, tzv. rúrkový zberač blesku; nový typ kondenzátora a iné.